Jeden z 10

Keď sa naplní tvoja potreba, nezabudni úprimne vzdať slávu Bohu ako jeden z 10-tich.

Mnohí z nás majú osobné potreby, či sú to už fyzické alebo duchovné, Boh ich môže ľahko uspokojiť. Bohu nie je nič nemožné. Hľadáte radu, smer, uzdravenie, možno novú prácu, dom alebo auto? Všetky tieto potreby vám môžu byť dodané okamžite alebo priebežne. A budú. Inak by sme žili na ulici, nemali prácu, boli by sme stále chorí, autá by neexistovali a my by sme stále blúdili.

Matúš 6:8 hovorí: "Veď Boh, Váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako Ho prosíte." Pozná moje potreby, tvoje potreby a tiež potreby môjho blížneho.

Vždy oceňujem, alebo skôr by som mal povedať, že som šťastný, keď je moja potreba uspokojená. Teší ma, keď sa niečo podarilo úspešne vykonať. Motivuje ma, dáva mi nádej a potvrdzuje, že existujú aj svetlejšie časy.

Ale nemal by som na niečo zabudnúť - vzdať Bohu slávu a vďaku. Toto je zakladná funkcia človeka. Na druhej strane je to tak zanedbané. Povedal by som, že 10% ľudí ďakuje a oslavuje Boha za to, čo dostali, a 90% jednoducho ide svojou cestou. Tvrdo som na tom pracoval, takže si to zaslúžim, môže byť pravdivé tvrdenie, ale stále vás to neospravedlňuje z toho, aby ste Bohu vzdávali slávu a vďaku. Pretože všetko funguje tak, ako chceš a Boh ťa žehná, preto máš väčšiu zodpovednosť niečo vrátiť svojmu Stvoriteľovi. Neveríte mi? Dovoľte mi povedať vám skutočný príbeh, ktorý bol zaznamenaný pre nás.

Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď išli boli očistení. Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila (Lukáš 17:11-19).

Malomocní boli oddelení od ostatných ľudí. Žili na konkrétnych miestach mimo dedín alebo miest. Nemali "normálny život", ale dúfali, že sa zotavia z chronického infekčného ochorenia, ktoré postihuje kožu a periférne nervy. Boli izolovaní a žili vo svojom vlastnom uzavretom svete. Zamyslite sa nad tým na chvíľu, ich jediným únikom z izolovaného miesta bolo uzdravenie.

Všetkých desať bolo uzdravených Všemohúcim Bohom, ale iba jeden sa vrátil k Ježišovi. Pozrite sa, prosím, na akciu malomocného. Išiel, ako mu bolo povedané, a bol uzdravený, obrátil sa späť, oslávil Boha silným hlasom a padol na tvár k Ježišovým nohám. Pochopil, čo sa udialo. Zvyšných deväť uzdravených malomocných išlo svojou cestou so zabezpečenými potrebami. Boli šťastní a pravdepodobne zaneprázdnení premýšľaním o tom, čo sa práve stalo alebo mysleli na to, čo sa budú robiť ako prvé. Možno sa vrátili neskôr, možno nie, ale určite len jediný bol zachranený.

Bez ohľadu na to, aké malé je požehnanie, je našou povinnosťou vždy vzdávať Bohu slávu a vďaku. Dokáže uspokojiť všetky naše potreby v každom okamihu. Prosím, nezabudnite na to a buďte ako ten, ktorý sa vrátil, jeden z 10-tich.